Život Prešova
online
online
Soľná Baňa si tento rok pripomína niekoľko výročí
11.05.2012 Prešov
Solivar/Prešov 11. mája (TASR) – S procesom ťažby soli pri Prešove sa tento rok spája niekoľko okrúhlych výročí. Marek Duchoň, správca Múzea Solivar, ktoré je vysunutou expozíciou Slovenského technického múzea, pre TASR uviedol, že jubileá si pripomenú hlavne počas tohtoročnej Noci múzeí 19. mája.
Správca pripomenul, že história dobývania soli na území obce Soľná Baňa pri Prešove sa začala písať pred 440 rokmi, keď sa spustila ťažba kamennej soli.
"V roku 1572 baníci vyhĺbili prvú šachtu do ložiska kamennej soli, ktorá mala hĺbku 155 metrov. Vtedy dostala meno Cisárska a až v neskoršom období ju premenovali na šachtu Leopold, pod ktorým ju poznáme aj dnes," uviedol Duchoň.
Podľa neho toto rozlohou malé územie malo pre vtedajšie cisárstvo obrovský význam. Ťažba a spracovanie soli v tejto lokalite tu nepretržite napriek zmenám v technológiách prebiehala až do začiatku do roku 2009, keď sa zastavila prevádzka prešovskej spoločnosti Solivary.
Duchoň konštatoval, že v súčasnosti toto územie svojou historickou výnimočnosťou presahuje hranice Slovenska a dokonca aj Európy. Pripomína však ďalší medzník soľnobanskej histórie, ktorý sa spája s rokom 1752. Vo februári došlo k rozsiahlemu zaplaveniu šachty Leopold a postupne voda zaplavila všetky chodby.
"Následne sa z tohto dôvodu zakazuje od 1. júla fárať. Tento rok v lete si teda pripomenieme 260. výročie definitívneho ukončenia ťažby kamennej soli na tomto území," uviedol správca múzea. Pripomína, že neskôr sa zmenila technológia začala sa ťažiť soľanka, ktorá sa spracovávala vo varni.
Tretie výročie sa viaže k zlým časom v soľnobanskej histórii. V roku 1831 lokalitu zasiahla morová epidémia a tá sa dotkla nejednej baníckej rodiny. Obyvatelia Soľnej Bane boli bezradní, svojich blízkych pochovávali do hromadných hrobov. S prosbami sa obracali na Boha a pri tejto príležitosti postavili baníci v roku 1832 kaplnku.
"Práve za Kaplnkou sv. Rochusa, patróna chorých a nemocných sa až k budove Gápľa tiahol cintorín, kde boli pochovávaní ľudia postihnutí morom. cintorín sa síce nezachoval ale kaplnka stojí na svojom mieste už 180 rokov," uviedol Duchoň.
K dejinám spomínanej lokality neodmysliteľne patrí aj paličkovaná čipka. Ženy baníkov si kedysi výrobou čipiek privyrábali na živobytie a spája sa teda s históriu soľného závodu.
"Zmienky o nej siahajú do čias panovania Márie Terézie, no pretrvala až dodnes. V tomto roku si pripomíname 10. výročie založenia Cechu Soľnobanskej paličkovanej čipky, ktorý sa snaží zachovávať tieto tradície," uvádza správca múzea.
Správca pripomenul, že história dobývania soli na území obce Soľná Baňa pri Prešove sa začala písať pred 440 rokmi, keď sa spustila ťažba kamennej soli.
"V roku 1572 baníci vyhĺbili prvú šachtu do ložiska kamennej soli, ktorá mala hĺbku 155 metrov. Vtedy dostala meno Cisárska a až v neskoršom období ju premenovali na šachtu Leopold, pod ktorým ju poznáme aj dnes," uviedol Duchoň.
Podľa neho toto rozlohou malé územie malo pre vtedajšie cisárstvo obrovský význam. Ťažba a spracovanie soli v tejto lokalite tu nepretržite napriek zmenám v technológiách prebiehala až do začiatku do roku 2009, keď sa zastavila prevádzka prešovskej spoločnosti Solivary.
Duchoň konštatoval, že v súčasnosti toto územie svojou historickou výnimočnosťou presahuje hranice Slovenska a dokonca aj Európy. Pripomína však ďalší medzník soľnobanskej histórie, ktorý sa spája s rokom 1752. Vo februári došlo k rozsiahlemu zaplaveniu šachty Leopold a postupne voda zaplavila všetky chodby.
"Následne sa z tohto dôvodu zakazuje od 1. júla fárať. Tento rok v lete si teda pripomenieme 260. výročie definitívneho ukončenia ťažby kamennej soli na tomto území," uviedol správca múzea. Pripomína, že neskôr sa zmenila technológia začala sa ťažiť soľanka, ktorá sa spracovávala vo varni.
Tretie výročie sa viaže k zlým časom v soľnobanskej histórii. V roku 1831 lokalitu zasiahla morová epidémia a tá sa dotkla nejednej baníckej rodiny. Obyvatelia Soľnej Bane boli bezradní, svojich blízkych pochovávali do hromadných hrobov. S prosbami sa obracali na Boha a pri tejto príležitosti postavili baníci v roku 1832 kaplnku.
"Práve za Kaplnkou sv. Rochusa, patróna chorých a nemocných sa až k budove Gápľa tiahol cintorín, kde boli pochovávaní ľudia postihnutí morom. cintorín sa síce nezachoval ale kaplnka stojí na svojom mieste už 180 rokov," uviedol Duchoň.
K dejinám spomínanej lokality neodmysliteľne patrí aj paličkovaná čipka. Ženy baníkov si kedysi výrobou čipiek privyrábali na živobytie a spája sa teda s históriu soľného závodu.
"Zmienky o nej siahajú do čias panovania Márie Terézie, no pretrvala až dodnes. V tomto roku si pripomíname 10. výročie založenia Cechu Soľnobanskej paličkovanej čipky, ktorý sa snaží zachovávať tieto tradície," uvádza správca múzea.
www.ZIVOTPO.sk
